Právne novinky

Dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a Mercosur

Dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a blokom Mercosur predstavuje jeden z najkomplexnejších a geopoliticky najcitlivejších spisov v portfóliu Európskej komisie. Hoci sa k politickej dohode dospelo už v roku 2019 a 17. januára 2026 došlo k slávnostnému podpisu príslušných zmlúv, Európsky parlament  proces ratifikácie pozastavil a obrátil sa na Súdny dvor EÚ. Ratifikácia dohody preto môže byť oddialená o cca 18 až 24 mesiacov. Napriek tomu sa v krátkosti pozrieme na to, čo predmetná dohoda prináša.

Cieľom dohody je vytvoriť jednu z najväčších zón voľného obchodu na svete, zahŕňajúcu viac ako 780 miliónov ľudí. Pre EÚ ide o strategický krok k diverzifikácii dodávateľských reťazcov a zabezpečeniu prístupu k surovinám v krajinách ako Argentína, Brazília, Paraguaj a Uruguaj. Bolívia sa stala plnoprávnym členom Mercosuru v roku 2024, pričom dohoda na ňu uplatňuje špecifické prechodné obdobia.

Z politických dôvodov bola štruktúra rozdelená na dve samostatné zmluvy:

(i) Dohoda o partnerstve medzi EÚ a Mercosurom (EMPA) – vyžaduje ratifikáciu všetkými členskými štátmi EÚ;
(ii) Dočasná dohoda o obchode (iTA) – zameraná na obchodné aspekty spadajúce do výlučnej právomoci EÚ.

Kľúčové ustanovenia

1. Liberalizácia dovozu

Dohoda navrhuje zrušenie ciel na 91 % tovarov vyvážaných z EÚ do Mercosuru:

(i) Výrazné zníženie ciel na stroje, chemikálie a lieky. Pri automobiloch (súčasné clo 35 %) bude znižovanie prebiehať postupne v priebehu 10 až 15 rokov, nie okamžite;
(ii) EÚ zruší clá na 82 % poľnohospodárskych dovozov, avšak zaviedla colné kvóty (TRQ) na citlivé produkty, ako sú hovädzie mäso, hydina a cukor.

2. Zemepisné označenia (GI)

Zmluvné strany súhlasili s ochranou približne 350 európskych zemepisných označení (napr. Champagne, Tokaj). Tento právny rámec zabráni napodobňovaniu označení v rámci bloku Mercosur a posilní vymáhateľnosť práv duševného vlastníctva.

3. Verejné obstarávanie a služby

Dohoda po prvýkrát v takomto rozsahu otvára trhy verejného obstarávania krajín Mercosuru, čím umožňuje spoločnostiam z EÚ uchádzať sa o zákazky na rovnakom základe ako domáce firmy.

Riziká a regulačné výzvy

Podnikateľské subjekty musia brať do úvahy Nariadenie EÚ o odlesňovaní (EUDR). Na základe schváleného odkladu sú kľúčové termíny uplatňovania nasledovné:

30. december 2025 pre veľké subjekty.
30. jún 2026 pre mikropodniky a malé podniky.

Subjekty obchodujúce so sójou, hovädzím mäsom či drevom musia zaviesť prísne due diligence pôvodu tovaru.

Riešenie sporov

Dohoda obsahuje štandardný mechanizmus riešenia sporov medzi štátmi. Na rozdiel od moderných dohôd (napr. s Kanadou) však nateraz neobsahuje špecializovaný systém investičného súdu (ICS).

Priority pre podnikateľskú prax

(i) Audit dodávateľských reťazcov z hľadiska súladu s termínmi EUDR;
(ii) Analýza pravidiel pôvodu s ohľadom na postupný harmonogram znižovania ciel pri priemyselných komponentoch;
(iii) Právna ochrana aktív prostredníctvom registrácie ochranných známok a využitia nových ustanovení o zemepisných označeniach.

***

Seriál: Aktuálna judikatúra Súdneho dvora EÚ

#1 Dualita finančných sankcií: Kumulatívne uloženie úrokov a penále podľa Colného kódexu Únie (Vec C-506/23)

Súdny dvor Európskej únie (SD EÚ) vo svojom rozsudku vo veci C-506/23 (Network One Distribution SRL) riešil kľúčovú otázku týkajúcu sa finančných dôsledkov oneskorenej platby colného dlhu. Podstatou sporu bolo, či článok 114 nariadenia (EÚ) č. 952/2013 (Colný kódex Únie, ďalej len „UCC“), ktorý upravuje „úroky z omeškania“, bráni členským štátom uložiť podľa vnútroštátneho práva dodatočné „penále z omeškania“ za ten istý colný dlh.

Prípad vznikol v Rumunsku po colnej kontrole, pri ktorej bolo dovozcovi dodatočne vyrubené antidumpingové clo na bicykle s pôvodom v Číne (nesprávne deklarované ako pôvodom z Thajska). Okrem cla orgány vyrubili úroky z omeškania (podľa UCC) aj penále z omeškania (podľa rumunského daňového poriadku). Tento rozsudok jasne rozlišuje medzi kompenzačnými opatreniami a represívnymi sankciami v rámci colnej únie.

Tvrdenia strán a právna argumentácia

Spoločnosť Network One Distribution SRL (žalobca) tvrdila, že súčasné uloženie úrokov aj penále je nezákonné. Podľa žalobcu článok 114 UCC predstavuje vyčerpávajúcu úpravu všetkých finančných dôsledkov vyplývajúcich z omeškania s platbou. Tvrdili, že toto ustanovenie fakticky zjednotilo úroky a sankcie do jednej sadzby, a preto kumulatívne uplatnenie dodatočného vnútroštátneho penále vedie k neodôvodnenému a neproporcionálnemu finančnému zaťaženiu za to isté porušenie povinnosti.

Rumunská vláda a Európska komisia zastávali názor, že úroky z omeškania a penále sledujú odlišné právne ciele:

Úroky z omeškania (čl. 114 UCC) majú reparačný charakter; ich cieľom je napraviť ujmu spôsobenú rozpočtu tým, že dlžník mal finančné prostriedky k dispozícii aj po lehote splatnosti.

Penále z omeškania (vnútroštátne právo) má represívny a odradzujúci charakter; jeho cieľom je sankcionovať samotné porušenie colných predpisov. 

Komisia navyše poukázala na článok 42 UCC, ktorý členským štátom výslovne ukladá povinnosť stanoviť „účinné, primerané a odrádzajúce“ sankcie za nedodržanie colných predpisov.

Rozhodnutie súdu a vplyv na slovenské právo

SD EÚ rozhodol, že článok 114 UCC nebráni vnútroštátnej správnej praxi, ktorá okrem úrokov z omeškania stanovených v UCC ukladá aj penále z omeškania podľa vnútroštátnych predpisov.

Súd konštatoval, že úroky z omeškania majú za cieľ kompenzovať neoprávnene získaný prospech dlžníka z omeškania, zatiaľ čo vnútroštátne penále je administratívnou sankciou. 

Toto rozhodnutie je významné, pretože posilňuje fiškálnu autonómiu členských štátov pri vymáhaní colných dlhov. Potvrdzuje, že UCC sa nesnaží „obsadiť pole“ v oblasti represívnych aspektov colného vymáhania, čím ponecháva priestor pre vnútroštátne sankcie typu „príplatok (surcharge)“.

Vplyv na slovenské právo

Tento rozsudok má priamy vplyv na interpretáciu vzťahu medzi UCC a slovenským vnútroštátnym predpisom - č. 199/2004 Z. z. (Colný zákon).

V slovenskom právnom systéme je aktuálne rozlišovanie medzi úrokom z omeškania a sankciou (pokutou) pevne etablované. Penále, ako ich pozná rumunský právny poriadok, sa na Slovensku neuplatňujú.

Rozsudok poskytol slovenským orgánom finančnej správy silnú právnu oporu pre zachovanie aktuálneho súbehu úrokov podľa čl. 114 UCC a sankcií podľa vnútroštátneho poriadku (pozri najmä § 72 ods. 1 písm. d) Colného zákona).

V rámci administratívneho alebo súdneho konania sa teda argumentácia nemôže zakladať výlučne na „súbehu“ reparácií a sankcií, ktorý je prípustný.

Právne argumenty by sa namiesto toho mohli zamerať na to, či kombinovaná finančná záťaž porušuje zásadu proporcionality podľa článku 42 UCC, ktorá zostáva jednou z mála schodných kontrol výkonu právomoci členského štátu ukladať sankcie.

Časový harmonogram a stav implementácie

• Prechodná fáza (1. október 2023 – 31. december 2025): Táto fáza slúžila ako obdobie na získanie skúseností. Dovozcovia boli povinní hlásiť emisie obsiahnuté v ich tovaroch bez povinnosti finančných platieb.
• Konečné obdobie (začalo 1. januára 2026): Teraz sme v konečnej fáze. Od januára 2026 sa povinnosť podávať správy zmenila na finančnú povinnosť. Dovozcovia musia teraz nakupovať a odovzdávať certifikáty CBAM, aby pokryli emisie uhlíka obsiahnuté v ich dovážanom tovare.

• Štatút schváleného deklaranta CBAM: Len „schválení deklaranti CBAM“ môžu dovážať tovary, na ktoré sa vzťahuje tento systém, do EÚ. Podniky musia o tento štatút požiadať prostredníctvom registra CBAM.
• Certifikáty CBAM: Cena certifikátov sa vypočítava na základe týždennej priemernej aukčnej ceny povolení EU ETS (systém obchodovania s emisiami).
• Povinnosť odovzdať certifikáty: Do 31. mája každého roka (počnúc rokom 2027 pre kalendárny rok 2026) musia deklaranti odovzdať počet certifikátov zodpovedajúci emisiám obsiahnutým v ich dovozoch z predchádzajúceho roka.
• Prechodná fáza / fáza postupného rušenia: Finančná záťaž CBAM sa bude postupne zvyšovať, keďže bezplatné emisné kvóty v rámci EU ETS sa budú postupne rušiť (od roku 2026 do roku 2034).

• Zlučiteľnosť s WTO: EÚ trvá na tom, že CBAM je opatrením na ochranu klímy, nie obchodnou bariérou, a je teda zlučiteľný s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Obchodní partneri (najmä Čína, India a dokonca aj USA) však naďalej sledujú túto situáciu z hľadiska potenciálneho „skrytého protekcionizmu“.
• Kompenzácia ceny uhlíka: Ak vývozca dokáže preukázať, že cena uhlíka už bola zaplatená v krajine pôvodu (napr. miestna daň z uhlíka), táto suma môže byť v plnej výške odpočítaná od povinnosti EÚ v rámci CBAM.
• Reakcia USA: Hoci USA nemajú federálnu cenu uhlíka, rastie záujem oboch politických strán o legislatívu typu „PROVE It Act“, ktorá by mohla viesť k úpravám hraničných poplatkov za uhlík špecifických pre USA, aby si zachovali konkurencieschopnosť voči EÚ.

• overiť, či je subjekt registrovaný ako schválený deklarant CBAM;
• auditovať overovacie správy zo zariadení mimo EÚ za vykazovací cyklus 2026;
• pripraviť rozpočet na nákup certifikátov CBAM na základe predpokladaných objemov dovozu a aktuálnych cien EU ETS;
• implementovať doložky o súlade do zmlúv o verejnom obstarávaní, aby sa zabezpečilo, že dodávatelia poskytujú overené správy o emisiách.